Základové pásy sú navrhnuté tak, aby bezpečne prenášali zaťaženie domu a aj vlastnú váhu cez základovú škáru do únosného podložia. Šírka základového pásu sa vypočíta podľa únosnosti pôdy a podľa váhy, ktorú bude niesť plus vlastná hmotnosť pásov. Pásy však musia byť širšie ako múr, ktorý bude na nich stáť. Hĺbka základových pásov musí byť taká, aby základová škára bola v nezamŕzajúcej hĺbke.
Výška základového pásu sa určuje podľa uhla roznášania základu (nájdete to niekde aj ako roznášací uhol betónu). Uhol roznášania základu je 60 stupňov, čo je dané materiálom, a to prostým betónom.
Výšku pásu vypočítame pomocou pravouhlého trojuholníka. Poznáme uhol 60 stupňov, máme určenú šírku pásu, napr. 60 cm a máme určenú šírku múru, ktorý bude stáť na pásoch.
Máme základ široký 60 cm a šírka múru je napr. 30 cm, základ je rozšírený o 15 cm na každej strane. Výšku nepoznáme. Vzorec pre tento výpočet je tg 60=a/b alebo pre nás tg 60=š/v, dosadíme známe hodnoty tg 60=15/v. Pokračujeme v=15 x tg 60 (tangens 60 stupňov je 1,732), dosadíme známe hodnoty v=15 x 1,732 a výsledok je výška pásu, čo je minimálne 25,98 cm.
Tento výpočet je dôležitý hlavne pri katalógových projektoch. Väčšinou je šírka pásu rozšírená o 30 cm oproti šírke múru, t. j.15 cm na každej strane a výška je navrhnutá 1 meter a niekedy aj viac. Takže, keď urobíme pásy vysoké aj s rezervou 40 cm, tak rozdielom je úspora 30 % betónu (už so započítaným strateným debnením) a je to nezanedbateľné aj z hľadiska váhy betónu a tým aj odľahčením základovej škáry. Pri dome 10 x 10 metrov by pásy široké 60 cm a vysoké 1 meter obsahovali 23 m3 betónu. Pri tých istých pásoch, ale pri výške 40 cm, by to už bolo 9,2 m3 + náklady na stratené debnenie, čo prinesie značnú úsporu stavebného materiálu.
Ak zohľadníme váhu a 1 m3 betónu je asi 2,2 tony, tak vo finále znížime zaťaženie základovej škáry o 15 ton.
Foto: romco