Izolácia proti zemnej vlhkosti a vode

Ešte pred výstavbou je potrebné vedieť, akým vplyvom vody bude musieť vaša stavba odolávať. U podpivničenej budovy rastie riziko pôsobenia tlakovej vody. U nepodpivničenej musíte okrem zemnej vzlínavosti zohľadniť aj riziko stekajúcej dažďovej vody (povodne). K hydroizolácii sa najčastejšie používajú bitúmenové vystužené pásy alebo fólie.

V ponuke nájdete aj hydroizolačné stierky (bitúmenové alebo silikátové). Stierky sú však pri nanášaní veľmi citlivé na technologickú disciplínu. Vedenie izolácie musí byť jednoduché, a teda bez zbytočných zložitostí. V zásade u izolácie ide vždy o to, aby sme vytvorili súvislú a akokoľvek neporušenú izolačnú vrstvu.

Ako postupovať?

Najprv nanesieme penetračný náter na betónový podklad a na ten natavujeme asfaltové pásy. Použiť ale možno aj modifikovaný asfalt, ktorý obsahuje pomer kaučuku, a ten zvyšuje plasticitu izolácie. Nosnou vrstvou kvalitnejších hydroizolačných pásov je sklená tkanina či rúno z polyesteru. Pozdĺžne spoje musia byť preložené minimálne 10 cm a priečne spoje minimálne 10 – 15 cm. Pri priečnych spojoch nahrejeme horákom minerálny posyp a vytlačíme asfaltový prebytok na povrch hladidlom. Všetky spoje musia byť zahladené zohriatym hladidlom. Spoje sú vždy potenciálnym zdrojom zatekania, a tak sa snažíme ich počet minimalizovať. Asfaltové pásy pokladáme, ak je vonkajšia teplota minimálne 10 °C. Samotné asfaltové pásy by mali mať teplotu minimálne 20 °C, aby pri odvíjaní nepraskali (mikrotrhliny).

Pre kombináciu hydroizolácie a izolácie pred radónom sa potom používajú pásy, ktoré majú hliníkovú vložku. Pre hydroizoláciu zvislých stien sa však používajú aj mechanicky kotvené profilované nopové fólie či fólie z mäkčeného PVC a na ochranu hydroizolácie pred porušením sa používajú geotextílie.

Hydroizolácia bočných stien musí byť minimálne 300 mm nad upraveným terénom.

Hĺbková penetrácia

V prípade, že chceme zabezpečiť, aby bol betón vodotesný, ale nechceme použiť klasické riešenie, môžeme použiť kryštalickú hydroizoláciu. Na trhu je viacero produktov (akvatron-6, ladax, sikkaton, xypex). Prípravok po zmiešaní s vodou a aplikácii na stavebný materiál na báze cementu spustí reakciu, kedy vzniká vode odpudivá kryštalizácia v trhlinách a kapilárach. Upravovaný povrch musí byť očistený mechanicky, aby sa otvorili póry a dôkladne hĺbkovo nasiakli vodou. Aplikuje sa v dvoch vrstvách s časovým odstupom. Počas 2 - 3 dní 3x denne vlhčíme hmlovým postrekom, alebo prekryjeme mokrou textíliou. Kryštalizácia je ukončená po 21 dňoch. Je vhodné ho aplikovať už na čerstvý betón. Hĺbka penetrácie dosahuje až 300 mm. Po vyzretí zostane na povrchu škrupina, ktorá však neplní žiadnu funkciu. Hlavná výhoda takéhoto riešenia spočíva v tom, že ani mechanické poškodenie povrchu betónu neznižuje jeho odolnosť voči vode. Životnosť je pritom zhodná so životnosťou stavby.

Drenáž

Drenážne potrubie na odvodnenie okolia domu sa ukladá na betónové lôžko, alebo štrkový posyp min. hrúbky 150 mm. Rúrka môže byť položená aj bezprostredne na podklad, ale musíme podložiť geotextíliu. Drenážne potrubie sa musí zo všetkých strán obložiť štrkom frakcie 16 - 32 v hrúbke 300 mm. Štrk rovnako zo všetkých strán obložíme geotextíliou. Geotextíliu je vhodné v presahoch spájať horúcim vzduchom. Pri výstavbe je potrebné vybudovať kontrolné a čistiace šachty v drenážnom systéme tak, aby bolo možné zabezpečiť čistenie tlakovou vodou. Drenážne rúrky sa zlievajú do vsakovacej jamy alebo formou trativodu.

• < Predch.
• Nasled. >