Každý si pri výbere pohľadových stavebných materiálov (fasáda, strešná krytina, obklady, chodníky...), položí hneď niekoľko otázok. V prvom rade sa rozhoduje, z akého materiálu to má vôbec byť. Pri strechách je to napr. či to bude pálená škridla alebo betónová, či bude ľahká plechová alebo asfaltovo-šindľová, prípadne iná, zelená... Hneď ako druhá sa k slovu hlási farba, ktorá okrem toho, že sa nám môže páčiť, môže sa v lete dosť nepríjemne nahrievať.
Určite ste sa už stretli s výrazom „tepelný most“. Dozaista viete, že sa dá lokalizovať pomocou termovízie, aj to, že spôsobuje zvýšenú spotrebu energií. Je to však skutočne až taký veľký problém? Nie je to len nafúknutá bublina, ktorej sa máme akože všetci báť a pritom robí len bububu?
Problematike lokalizovania porúch v stavebných konštrukciách sa venujem už dlhšíe a spravil som stovky termosnímok. Mám preto z čoho vyberať a ponúknuť vám svoj pohľad na vec. Celá problematika sa však nedá zovšeobecniť, skôr sa treba rozprávať o konkrétnych konštrukčných detailoch.
Tentokrát sme sa rozhodli zistiť vplyv vetra na vzduchotechniku. Meranie sa vykonávalo v dobre utesnenom objekte s nameranou hodnotou vzduchovej priepustnosti n50 = 0,47 h-1.
V každom nízkoenergetickom a pasívnom dome sa nachádza kvalitný vetrací systém so spätným získavaním tepla. Pre to, aby odvádzal dobrú prácu, vyžaduje aj dobrú starostlivosť vo forme pravidelnej kontroly a údržby. Nie menej dôležité je, aby mal pre svoj účel aj primerané podmienky. V tomto prípade narážame na čo najlepšiu úroveň vzduchotesnosti,
Energetický certifikát je legislatívou veľmi presne zadefinovaný dokument, ktorý obsahuje všetky údaje o energetickej náročnosti danej budovy. Dá sa z neho určiť presná spotreba energií na vykurovanie, zohrievanie vody, straty vetraním, solárne zisky a ďalšie údaje. Pri výpočtoch sa vychádza zo štatistických údajov danej lokality. Sumár všetkých týchto údajov sa následne zhrnie a budova sa zaradí do konkrétnej energetickej triedy.