Na takmer každom dome sa dá nájsť množstvo nedostatkov. Mnohé súvisia so zastaranými technologickými postupmi, iné so samotnou realizáciou. Niektoré trendy sa dostávajú do povedomia len veľmi pomaly, ale naopak, mnohé nové „predražené“ materiály sa u nás udomácnili akoby boli zázračné.
Vytriezvenie však prichádza až vo chvíli, keď je už neskoro a vy už bývate v zle postavenom dome. Rozdiel medzi dobre a zle postaveným domom je pritom v detailoch, ktoré navonok vôbec nevidno.
Veľa katalógových projektov obsahuje množstvo technologických chýb, ktoré sa potom ťahajú počas celej výstavby. Projekty sú robené na objednávku s cieľom predávať určitý produkt alebo technológiu, a pritom spravidla nevyhovujú súčasným požiadavkám na energetickú náročnosť. Stavby sa tak predražujú a od majiteľa ďalej vyžadujú vysoké náklady na prevádzku a údržbu. Vytvárajú prostredie pre vznik neskorších technologických porúch.
Kontaktný zatepľovací systém sa lepí len na tzv. „buchty“, čo vedie k vzniku vážnych porúch na objekte. Neuvažuje sa nad tepelnými mostami ani nad rozdielnou tepelnou vodivosťou pri rôznych materiáloch.
Hrúbka zateplenia sa volí iba odhadom, štandardne od 5 cm do 10 cm. Pritom sa však nehľadá skutočná potreba pre danú stavbu. Následne sa stáva, že zateplený objekt treba znovu zatepliť.
Okná sa osádzajú systémom, na staré miesto po starom okne sa dá nové, neprihliada sa na fakt, že na objekte sa bude v budúcnosti realizovať zateplenie. V ostení zostávajú výrazné tepelné mosty, čo má za následok vlhnutie a plesne.
Parozábrany v strešných konštrukciách sa na spojoch neprelepujú a nezabezpečujú tak primárnu funkciu parotesnej a vzduchotesnej roviny. Následne dochádza k vyzrážaniu sa vzdušnej vlhkosti v izolácii, čo nielen mení jej fyzikálne vlastnosti, ale spôsobuje aj jej degradáciu.